Základné pracovné povinnosti asistenta učiteľa

 

Asistent učiteľa pomáha prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka, jeho náplň práce určuje riaditeľ školy. Hlavnými činnosťami sú:

1.      Vo výchovno-vzdelávacom procese:

1. bezprostredná spolupráca s učiteľom v triede a s pedagogickými zamestnancami školy,
2. uľahčovanie adaptácie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na prostredie školy alebo predškolského zariadenia a pomáhanie pri prekonávaní  bariér, ktoré plynú zo zdravotného postihnutia dieťaťa alebo žiaka,
3. spoluorganizovanie činnosti dieťaťa alebo žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade s pokynmi učiteľa,
4. vykonávanie pedagogického dozoru počas prestávok zameraného na deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
5. pomáhanie pri príprave učebných pomôcok.

2. Vo voľnočasových aktivitách organizovaných školou, predškolským zariadením: priame vedenie alebo napomáhanie pri činnostiach voľnočasových aktivít (speváckych, hudobných, tanečných, výtvarných, dramatických a iných), návšteva historických a kultúrnych pamiatok, spoločenské aktivity, športové podujatia a podobne.
3. V spolupráci s rodinou:

a)        komunikácia s rodičmi (zákonnými zástupcami) dieťaťa alebo žiaka o procese výchovy a vzdelávania,

2. oboznamovanie sa so zdravotným stavom dieťaťa alebo žiaka a s jeho rodinným

prostredím.

4.    V oblasti  vzdelávacích aktivít – účasť na vzdelávacích  podujatiach určených pre asistentov  učiteľa organizovaných školami alebo inými inštitúciami akreditovanými na túto činnosť.

 

 

Klúčové podmienky pre vhodné nastavenie spolupráce medzi učiteľom a pedagogickým asistentom:

 

1) Pedagóg víta prítomnosť AP v triede. Ako učiteľ, tak asistent majú pozitívny prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu; začleňovanie žiakov sa SVP do škôl hlavného vzdelávacieho prúdu vnímajú ako prirodzenú a správnu cestu vo vzdelávaní  týchto žiakov.

2) Učiteľ a AP sú si plne vedomí svojich kompetencií a úloh vo vzdelávacom procesu, pedagogický asistent rešpektuje rozhodnutie učiteľa a koná podľa jeho inštrukcií, učiteľ si uvedomuje svoju zodpovednosť za vzdelávanie žiakov so SVP a nepresúva túto svoju zodpovednosť na pedagogického asistenta.

3) Obaja, ako učiteľ, tak asistent majú vyhradený čas pre spoločné prípravy a porady. Najvhodnejšie sa zdá napríklad 10 až 15 minút denne, každý deň ráno pred začatím vyučovania a plus jedna vyučovacia hodina v popoludňajších hodinách po skončení vyučovania. Rozsah tohto času sa môže pri jednotlivých pedagógov a AP líšiť, ale vo väčšine prípadov platí vyššie popísaný.

 

Základné princípy pre fungujúcu a plodnú spoluprácu medzi učiteľom a asistentom:

 

· Spolupráca založená na dobrovoľnosti - učiteľ i AP májú záujem spolupracovať a nie je to iba vôľa školy

· Spolupráca založená na rovnosti - obaja aktéri musí veriť, že prispenia každého z nich k spoločnému cieľu je rovnocenné

· Spolupráca založená na zdieľanom cieľu - predpokladá, že ľudia spolupracujú, ak majú vidinu spoločného cieľa

· Spolupráca rôznorodá - môže byť až od spoločnej výučby až po individuálne podporu

· Spolupráca založená na spoločnej zodpovednosti za výsledky - vyučujúci nesie v prvom rade zodpovednosť za výsledky žiakov, ale je podstatné, aby aj AP mal možnosť sa spoločne s pedagógom podieľať na študijných výsledkoch žiakov

· Spolupráca stále vo vývoji - predpokladá, že čím je dlhší vzťah medzi učiteľom a AP, tak sa rozvíja aj ich spolupráca

 

 

 

 

 

 

Formy práce

Hoci je asistent pedagóga prideľovaný do tried, kde je vzdelávaný žiak alebo žiaci sa ŠVP, nemalo by dochádzať k situáciám, kedy asistent zameria svoju činnosť iba na integrovaného žiaka v triede. Hlavným cieľom asistentova pôsobenia je podpora práce pedagóga prostredníctvom celého spektra aktivít a tým umožniť učiteľovi, aby aj on sám mohol napríklad venovať viac svojho času žiakom sa ŠVP.

Veľakrát  sa môžeme stretnúť práve s opačnou praxou, kedy AP je len "k ruke" k jednému žiakovi, u ktorého sedí v lavici a učiteľ sa na žiaka obracia iba výnimočne v prípade preskúšanie. Takýto spôsob asistentke nie je rozhodne prínosom pre pedagóga a už vôbec nie pre integrovaného žiaka. vyučovacie jednotku môže učiteľ spoločne s asistentom naplánovať tak, aby v nej bola efektívne využitá prítomnosť AP nielen pre žiaka sa ŠVP, ale aby jeho pôsobenie v triede bolo tiež prínosom pre ostatných žiakov a vyučujúceho učiteľa.

 

Práca asistentky individuálne

 

V niektorých školách, predovšetkým MŠ a ZŠ, je využívaná aj čiastočná skupinová alebo individuálna segregácia žiaka, žiakov: na konkrétnu činnosť, predmet, doučovanie alebo priama pedagogická činnosť.

Tieto formy práce a využitie asistenta pedagóga by mali byť skôr výnimočné a podložené skutočnou potrebou začleňovaného žiaka, alebo naopak žiakov intaktných (potreba kľudu pri docvičovaní úlohy, záchvatové stavy a pod.).

 

Práca učiteľa a asistenta s celou triedou

 

Jeden učí, druhý podporuje, jedná sa o podporné učenia, kedy učiteľ učí celú triedu (zadáva úlohy, kontroluje triedu), AP pomáha skupine žiakov napríklad žiakom sa SVP sa zapojením do aktivít v hodine, zaznamenáva, čo učiteľ hovorí na tabuľu, jasne formuluje inštrukcie, kontroluje prepisovanie žiakov do zošita atď. Podpornému učenie má predchádzať spoločné plánovanie, ktoré zabezpečia, že obsah výučby bol prístupný aj žiakom so SVP. AP môže pred začiatkom vyučovania vytvárať podporné nástroje napríklad odlišné pracovné listy, upravená cvičenia, obrázky k slovnej zásobe atď., ktoré majú za úlohu podporiť žiakov so SVP počas vyučovacieho procesu. Tento spôsob výučby v sebe zahŕňa spoločnú časť aj individuálnu prácu žiakov na téme .

 

· Jeden učí, druhý pozoruje, jedná sa o spôsob výučby, kedy učiteľ učí a AP sleduje žiakov. Dôležité je, aby pozorovanie bolo zámerné a nešlo o obyčajnú náhodnou kontrolu aktivity žiakov. Vďaka tomu je možné lepšie spoznať potreby žiakov, ohodnotiť ich výkon a získané informácie využiť k ďalšiemu plánovanie výučby.

 

Jeden učí, druhý "sa necháva unášať", táto metóda rozširuje dve vyššie popísané metódy. Učiteľ učí, AP chodí po triede alebo sedí pri integrovaného žiaka, pomáha žiakom, monitoruje správanie, opravuje úlohy. Výhodou tejto metódy je, že nevyžaduje príliš času na spoločnú prípravu, kladie nízke požiadavky na zmenu výučby, a preto sa radí vo väčšine prípadov k najpoužívanejším.

V porovnávanie s podporným učením je menej efektívna, pretože nie vždy sa podarí žiakmi takto improvizovane do príslušného úlohy zapojiť.

 

· Obaja učia, ako názov metódy napovedá, jedná sa o situácie, kedy obaja spoločne učia. Tento spôsob vyučovania kladie vysoké nároky na plánovanie a na spoločné zdieľané učebné štýly. Jedná sa o tímovej učenia, kedy AP a učiteľ si spoločne naplánujú vyučovacie jednotku a potom ju spoločne učí. Tento spôsob výučby má podobu konverzácie učiteľa a AP (tzv. výukové konverzácie), učiteľ sa spoločne s AP pri výučbe vzájomne dopĺňajú, jeden môže preformulovať či dovysvetľovať, demonštrovať triede to, čo druhý hovorí. Za predpokladu, že učiteľ s AP si dokonale sadnú, môže byť vyučovanie takmer dokonalé.

 

Prítomnosť pedagóga a AP v triede je veľmi vhodné využiť pre diferenciu výučby a pre prácu v menších skupinách. Práve práca v menších skupinách žiakom vyhovuje, pretože pedagógovi to umožňuje oveľa ľahšie reagovať na potreby žiakov. práca v menších skupinách prináša pre žiakov viac príležitostí hovoriť, reagovať a kooperovať.

 

 Výučba na stanovištiach je rozdelená na témy, úlohy, cvičenie atď. Do dvoch až troch stanovíšť. Pedagóg aj jeho asistent učia svoju polovicu žiakov na svojom stanovišti. Tretia stanovište môže byť pre samostatnú prácu alebo prácu vo dvojiciach podľa potrieb. Skupiny žiakov po zvládnutí jednej časti výučby idú na druhej a potom na tretiu stanovište.

 

Paralelná výučba ako u predošlej metódy učiteľ a AP učí polovicu žiakov, ale obaja učí to isté. Vďaka menším skupinám môžu vyučujúci viac deliť pozornosť, odpovedať na podnety, otázky a celkovo efektívnejšie reagovať na potreby žiakov.

 

Alternatívna výučba (náprava, precvičovanie / rozšírená výučba), je obdobná s paralelný výučbou s tým rozdielom, že tentoraz sa každá skupina zameriava na rovnakú tému s rôznou intenzitou. Žiaci, ktorí majú ešte ťažkosti so zvládnutím téme, si s jedným z pedagógov precvičujú alebo dovysvetľuje látku, druhá skupina si k téme osvojuje alebo hľadá prehlbujúcej informácie. U tejto metódy je dôležité dbať na naplánovanie výučby tak, aby tieto dve skupiny pracovali paralelne. Tento spôsob výučby sa môže diať po celú dobu konkrétne vyučovacie hodiny alebo len krátky čas na začiatku alebo na konci hodiny

 

Doučovanie

Doučovanie je tiež jednou z foriem práce asistenta so žiakom. Malo by prebiehať v popoludňajších hodinách, pričom a rešpektujú hygienické požiadavky žiaka.