V jedno sychravé ráno vybrali sme sa my, Kolégium Zelenej školy, i mnoho ďalších deciek na skládku odpadu do Zvolenskej Slatiny.
Okrem toho, že sme všetci dobre vymrzli, si živo spomínam na ten nepríjemný pocit pri pohľade na tie hromady, ba kopce odpadu, ktoré nemali konca. Istý pán, zamestnanec skládky, vysvetľoval nám, ako moderne dokáže fungovať taká skládka. Napríklad, akú obrovskú majú váhu pre nákladné autá, majú kanceláriu s modernou výbavou a aj potrubia, ktoré vedú pomedzi haldy odpadov a odvádzajú zápach, ktorému sme sa aj tak nevyhli. Asi všetci, premýšľajúc nad otázkou: Ako by som to mohol/mohla zmeniť? presúvali sme sa do Lieskovca, kde sa odpad triedi. Prechádzali sme halou, kde sa ukladá triedený odpad, takisto to nebol príjemný pohľad, a vchádzali sme do miestnosti, kde zamestnankyne odpad triedili. Zrejme vás napadne, aká nechutná musí byť takáto práca. No v skutočnosti si to nedokážete predstaviť. No zaujímavé bolo, že tieto ženy triedili už „triedený“ odpad. Neverili by ste, čo všetko by ste tam našli! Neskutočné, ako ľudia dokážu zanedbávať budúcnosť našej planéty! Čo ich len môže viesť k tomu, aby ignorovali nápisy na kontajneroch typu: Papier, Plasty, atď. Každému jednému človeku, ktorý toto ignoruje, by som odporučila povinne absolvovať exkurziu na tieto miesta. Potom by snáď pochopil...
Daša Jaďuďová, 9.A
„Buď Zemi anjelom, ona Ti bude rajom.“