Do pamätí našich prejdeš ako hviezda do svitania...
Dňa 20. mája 2016 nás opustila naša žiačka, spolužiačka, kamarátka Katka Cepková.
S Katkou sa rozlúčime v pondelok, 23. mája o 16. hodine na cintoríne vo Zvolene.
Na ľudí, ktorí rozdávali lásku, sa nezabúda.
Kto v sebe nosí nebo...
Je ťažké o tom písať, ešte ťažšie hovoriť.
Z tmavých mrakov sa leje dážď, slnko zmizlo za horami
Anjel dal v službe výpoveď doráňaný tŕňami
vraj už je čas Božiu náruč otvoriť.
Studený vietor sfúkol zo stromu list.
Ten lístok s tvojim menom, v ktorom je čosi vpísané,
lístok s odkazmi, ktoré ostali neodovzdané
lístok so správou, že už musíš ísť.
Slnko čakalo na svoj východ, i keď vedelo, že raz zapadne.
Vedelo, že raz nevyjde spoza čiernej hory,
no zohrievalo naše srdcia vediac, že to jeho zhorí
že odíde bez slovka na rozlúčku, ticho, záhadne.
Hviezda snívala, že znova zažiari, verila, že nepadne z neba.
Dúfala, že odovzdá tmavú noc slnku do náruče
verila, že ju ešte raz pohladia slnečné lúče,
že stihne sa s Lunou rozlúčiť a ešte raz sa pozrieť za seba.
Nebo tu pre nás bude vždy, nebo je naša nádej.
To nebo v búrke nevidieť, no slnko vyjde znova.
Je ťažké o tom písať, je ťažké hľadať slová.
Kto v sebe nosí nebo, ten ho nájde všade.
pozri 
